sobota 5. apríla 2014

6.3 - 9.3.2014 Rekondično - rehabilitačný pobyt v Liptovskom Jáne

V januári sme si objednali RRP v Liptovskom Jáne.  Je to už štvrtý krát, čo sme strávili začiatkom roka víkend
v kúpeľoch spolu s Chmelkovcami. Tento rok sme si ho ale o jeden deň predĺžili  (budúci rok pôjdeme možno na týždeň a niekedy snáď aj na celý trojtýždňový pobyt :-) ),
V Liptovskom Jáne sme už raz boli, tak som bola zvedavá, či sa tam niečo zmenilo. Myslím však, že všetko bolo tak ako pred tromi rokmi.
Počasie na tieto dni predpovedali pekné slnečné, tak sme sa tešili, že tam prežijeme pekný predĺžený víkend.

Vo štvrtok po príchode ho hotela Avena sme sa ubytovali a boli sme si načasovať procedúry. 
Objednali sme sa na vírivý kúpeľ,  masážne lôžko AquaThermoJet, rašelinový zábal, masážne kreslo, saunu. Absolvovali sme ich v piatok, v sobotu a v nedeľu vždy len dopoludnia.
V piatok popoludní sme išli do Liptovského Hrádku. Chceli sme si pozrieť Arborétum. No ale ani domáci nám nevedeli povedať, kde sa presne nachádza. Po dlhom hľadaní nás jeden pán nasmeroval. Keď sme ale prišli na miesto, bola tam Stredná odborná škola lesnícka s parkom. Bola som sklamaná, nebolo to nič zvláštne. Zopár stromov, kríkov, zopár prírodných kameňov s popisom a  socha diviaka.

                                                                              



















Cestou späť sme ale na skutočné Arborétum náhodou natrafili.


Park bol  rozdelený informačnými tabuľami na niekoľko častí. Bolo tam množstvo drevín z rôznych krajín sveta. Len škoda, že je marec, lebo skoro všetky rastliny boli bez listov a kvetov, a celé to pôsobilo veľmi bezfarebne a neupravene. Na jar a v lete tam ale musí byť veľmi pekne.


 






V sobotu  popoludní sme si išli zaplávať do Hotela Sorea Máj.
V  Avene je síce bazén, ale malý a plávať sa tam veľmi nedá.
No a po večeri sme si zahrali - tradične - biliard.

V nedeľu po procedúre sme sa ešte predpoludním trochu prešli.


Po obede sa nám  pobyt skončil. No keď sme už boli pod Tatrami, tak sme sa rozhodli, že zájdeme
na Hrebienok pozrieť si  sochy, ktoré tam vysekali z ľadu začiatkom februára.
Pohľadom  na Tatry zblízka som vždy nadšená.







Boli sme však sklamaní, lebo sochy už boli roztopené. Predsa len, zima nebola taká ako po minulé roky.
Tak sme sa len trochu prešli po Smokovci.



Cestou z Tatier sme sa zastavili v Osrblí a u Evky vo Valaskej.

Niekoľko ďalších fotiek z víkendového pobytu je v albume